Sibírské kosatce.

Farby kosatcov tejto skupiny vychádzajú z modrofialovej a bielej v rôznych odtieňoch. Nové kultivary však už sú v žltých odtieňoch alebo v kombináciách s krémovou a žltou farbou.
Sibírske kosatce majú nežné, drobnejšie kvety. Rýchle vytvárajú bohaté trsy s veľkým počtom kvitnúcich stoniek. V dobe kvitnutia tieto početné stonky pôsobivosť kvetou znásobujú. Trávovité listy sibírskych kosatcov vytvárajú dojem trsov tráv a tým celoročne predlžujú estetický účinok sibírskych kosatcov. Odkvitnuté stonky odrežeme, aby tvoriace semená neoslabovali rastliny. Listy do zimy zaschnú a skoro na jar vyrastú nové. Po zaschnutí, ale najneskôr pred vyrastaním nových listov musíme staré listy ostrihať, aby trsy zdravo rástli a boli čisté.

Sibírskym kosatcom sa najlepšie darí v chladnej vlhkej , humóznej pôde s dostatkom živín. Dobre rastú aj v polotieni. Kosatce presádzame v období, kedy je pôda chladnejšia a vlhšia. Čo býva buď v polovici októbra alebo koncom marca. Sadíme ich ako solitéry, medzi trvalky a k jazierkam. Spon pri výsadbe volíme cca 40 cm. Sadenice pre výsadbu upravíme podobne ako sadenice japonských kosatcov. Vysádzame ich 3-5 cm hlboko.
K rezu sa príliš nehodia, preto že jednotlivé kvety kvitnú iba pár dní. Záleží však na odrode. Dnešné kultivary už majú viacej pukov a lepšie rozkvitajú. Pri použití vo voľnej pôde patria k najvďačnejším a najmenej náročným rastlinám. Jedná sa o druh, ktorý z nášho ekosystému pochádza, preto sa mu u nás veľmi dobre darí. Jeho kultivary si preto zaslúžia ďaleko väčšiu pozornosť na záhrade a pri sadových úpravách, ako tomu je doposiaľ. Obľúbia si ich všetci, ktorí dávajú v kultúre prednosť prírodným formám kvetín.