Pestovanie kosatcov
Tieto kosatce vyžadujú neutrálnu pôdu v plnej sile, s dostatkom živín, dobre priepustnú. Mesiac pred výsadbou doplníme minerálnymi hnojivami obsahujúcimi fosfor a draslík. Pôdnu reakciu upravíme dolomitickým vápencom. Predkovia týchto kosatcov pochádzajú zo stepných oblastí a horských lúk. Preto vyžadujú slnečné, suché a vzdušné stanovište.
Sadeniciam pred výsadbou skrátime listy, aby sme znížili odpar počas
zakoreňovania. Rastliny sa odporúča pred výsadbou dezinfikovať napr. roztokom
hypermangánu alebo ich ošetriť fungicídmi. Sadenice u ktorých nepoznáme ich
zdravotní stav, je vhodné ošetriť proti bakteriózam. Konkrétne prípravky je
treba voliť podľa ponuky na trhu a podľa preverenia ich prípadnej škodlivosti
k životnému prostrediu alebo na zdraví ľudí.
Bradaté kosatce presádzame od polovice júla do polovice októbra. Kosatce presádzané
v júni ešte nemajú založené kvetné puky, preto v budúcom roku obvykle nekvitnú,
zato však dobre zakorenia a v ďalšej sezóne sú v dobrej kondícii. Kosatce
presádzané koncom augusta majú už založené kvetné puky, preto obvykle bohato
kvitnú. V tomto prípade však horšie tvoria nové odnože.
Vzdialenosť pri výsadbe sa riadi typom kosatcov a spôsobom ich použitia. Medzi
jednotlivými rastlinami udržujeme vzdialenosť 30 - 40 cm, pokiaľ chceme nechať
rozrásť kultivar do väčšieho trsu. Pokiaľ chceme umocniť účinok odrody, obvykle
vysádzame niekoľko rastlín do hniezda (3-5 podzemkov), potom medzi rastlinami
v hniezde necháme spon cca 15 cm, medzi hniezdami cca 50 cm. Sadenice vysádzame
"na kopček". Nejedná sa však o výsadbu do hrobov. Toto pravidlo
má zaistiť, aby behom daždivého počasia podzemky neboli pod vodou. Pri dobrej
drenáži to býva splnené aj pri výsadbe v úrovni záhonov. Musíme zistiť optimum
hĺbky sadenia podľa chovania zakorenených kosatcov na stanovišti. Jedná sa
o kompromis medzi ochranou proti dlhodobým horúčavám a ochranou proti dlhodobému
vlhku. Pokiaľ hĺbka výsadby tomuto optimu nezodpovedá, prirastajúcim podzemkom
si hĺbku, v ktorej potom porastú, upravia sami. Horná časť podzemkov má zostať
osvetlená slnkom. Preto musíme taktiež odstraňovať burinu alebo konkurenčné
rastliny. Trvalé zatienenie môže mať za následok hnilobu a úhyn rastlín. Zatienenie
má opodstatnenie iba pri zakoreňovaní novej výsadby kosatcov. Taktiež zavlažovanie
je potrebné iba pri zakoreňovaní novej výsadby kosatcov alebo pri dlhotrvajúcom
suchu, zvlášť pred kvitnutím kosatcov. Pri novo vysadených kosatcov netrháme
zaschnuté listy. Počas vegetácii pôdu v okolí plytko kypríme a zbavujeme buriny.
Hnojíme málo, hlavne nie hnojivami bohatými na dusík. Počas vegetácii môžeme
používať preventívne postreky fungicídmi alebo insekticídmi. Rany sa odporúča
dezinfikovať drevným uhlím alebo sírou. Kosatce, ktoré sa ešte nestačili po
vysadení aklimatizovať, je vhodné na zimu prikryť proti zimnému vlhku. Kosatce
presádzame za 2 až 4 roky, keď dôjde k zahusteniu trsov.